Nálezy z tejto lokality chce múzeum prezentovať prostredníctvom výstavy.

29.7.2023 (SITA.sk) - Tohtoročný archeologický výskum na hradisku v Jánovciach neďaleko Popradu odhalil výrazné stopy po jeho osídlení staré päťtisíc rokov.

Ukázalo sa tak, že v oblasti bol intenzívny život ešte oveľa skôr pred obdobím Keltov. Archeológom sa počas troch rokov výskumu doteraz podarilo objaviť tisíce nálezov rôzneho druhu.

Výsledky osobitne tohtoročnej tretej etapy prác predstavili počas štvrtkovej tlačovej konferencie v priestoroch obecného úradu v Jánovciach.

Výskum priekopy

V predošlých dvoch rokoch skúmali archeológovia severozápadnú časť opevnenia hradiska, ktoré pozostávalo z dvojice valov, medzi ktorými sa nachádzala priekopa.

Zobraziť fotogalériu k článku:
Nálezy z archeologického výskumu v Jánovciach pri Poprade (fotografi

„Na základe hnuteľných archeologických nálezov, ako aj výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vieme povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované v neskorej dobe laténskej, konkrétne na začiatku 1. storočia pred Kristom a násilne zaniklo v jeho závere," informovala vedúca výskumu Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Začiatkom júla tohto roka sa pustili do výskumu spomínanej priekopy. „Z predbežných výsledkov tu zaujmú početné nálezy fragmentov bohato zdobených keramických nádob a kamennej industrie, ktoré prislúchajú badenskej kultúre z obdobia neskorej doby kamennej, teda obdobia 3 500 – 2 900 pred Kristom," zhodnotila Hudáková.

Blízkosť nerastných surovín

V súvislosti s uvedenými nálezmi archeológovia predpokladajú, že časť opevnenia bola vybudovaná práve už v období neskorej doby kamennej.

„Z tohto hľadiska vieme povedať, že osídlenie tu bolo intenzívne aj v tomto období, nielen v období Keltov, ktoré spájame s púchovskou kultúrou," vysvetlil archeológ Dominik Repka z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.



Výskum tiež ukázal, že v čase púchovského osídlenia, teda v období od 3. storočia pred našim letopočtom až 2. storočia po našom letopočte, sa podľa jeho slov ľudia v tejto oblasti venovali intenzívnej remeselnej činnosti a s tým súvisiacim obchodom.

„Ťažili a prosperovali vďaka tomu, že tu bola blízkosť nerastných surovín. Ťažili rôzne kovy, z ktorých vyrábali aj rôzne predmety, ktoré ďalej distribuovali a obchodovali s nimi," opísal. Podľa nájdených predmetov ich obchodná činnosť siahala na Moravu, do Poľska, ale aj Balkánu či rímskej ríše.

Unikátna bronzová soška Kelta

V severozápadnej časti hradiska v tomto roku archeológovia pokračovali vo výskume pozostatkov pravdepodobne drevenej stavby s kolovou, respektíve stĺpovou konštrukciou. Dokladajú ju do skalného položia vytesané kolové jamy. Z priestorov stavby pochádzajú okrem spomínaných keramických nádob aj zvieracie kosti, kovové súčasti odevu, ozdoby i remeselnícke nástroje.

„Na základe hnuteľných archeologických nálezov, ako aj výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vieme povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované v neskorej dobe laténskej, konkrétne na začiatku 1. storočia pred Kristom a násilne zaniklo v jeho závere," zhodnotila vedúca výskumu Hudáková.

Nálezy z tejto lokality chce múzeum prezentovať prostredníctvom výstavy. Niektoré si jeho návštevníci môžu pozrieť už v súčasnosti v rámci expozície História Spiša. Ide napríklad o unikátnu bronzovú sošku Kelta so zlatými očami.

Výskum finančne podporil Fond na podporu umenia. Realizovalo ho Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a súkromnou archeologickou spoločnosťou.