21.6.2024 (SITA.sk) - Modernú krajinu nerobia technológie – aj keď sú dôležité. Lebo o tom, kde sa rozhodnete žiť, nerozhoduje to, že si viete občiansky preukaz vybaviť elektronicky, ale komunita. "Členstvo v Európskej únii oslabilo našu schopnosť motivovať občanov, aby zostali žiť a pracovať doma. To dokáže len krajina, ktorá je vyspelá a ktorá ľuďom odovzdáva hodnotu," vyhlásil na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 Milan Dubec, podnikateľ, investor a filantrop s tým, že Slovensko musí nájsť spôsob, ako dokáže nielen udržať svojich ľudí doma, ale tiež presvedčí cudzincov, aby sa usadili na Slovensku. "Slováci dnes chcú, aby právo žiť v tejto krajine mali iba oni. Verím, že sa tento postoj zmení. Aby sme boli modernou krajinou, musíme byť otvorení aj cudzincom."

Naučme sa zachytiť potenciál

Ak sa staneme krajinou, kde budú chcieť žiť mladí ľudia, staneme sa aj krajinou, kde budú realizovať vedu a výskum či podnikať. Dnes nám to uniká. "Naším chronickým problémom, ktorý riešime od 90-tych rokov je, že do vedy, výskumu a inovácií dostatočne neinvestujeme. Aj keď sa veľa vecí zlepšilo, stále sme tu na chvoste Európskej únie či vyspelých demokratických štátov. Bolo by tu potrebné prijať opatrenia, aby sme dokázali podchytiť potenciál mladých vedcov a podnikateľov. A aby sme ich udržali v našej krajine, čím pomôžeme aj rozvoju ekonomiky," objasnila Zuzana Letková z Ministerstva rezortu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Platí pravidlo, že čím viac krajiny finančne podporujú vedu a výskum, tým viac sa to pozitívne odzrkadľuje na raste ich hospodárstva. "Je potrebné investovať nielen čas, ale aj realizovať rôzne aktivity do inovácií s ohľadom na malých a stredných podnikateľov tak, aby mohli časť svojho zamerania realizovať priamo s vysokými školami či napríklad centrami aplikovaného výskumu. Inšpirovať sa môžeme v Maďarsku, kde takýto ekosystém výborne funguje," povedal Róbert Zsembera, štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Podotkol, že problém odlivu ľudí i talentov je komplexný a súvisí napríklad aj s regiónmi a ich rozvojom. "A na tomto chceme popracovať. Identifikovali sme už dokonca viacero vecí, ktoré by mohli motivovať mladých, aby tu zostali žiť a pracovať."

Aj lídri na trhu musia inovovať

Slovensko je v oblasti investícií do vedy a výskumu poddimenzované, inšpiráciou pre nás môže byť Izrael či Austrália. "Izrael investuje do výskumu 4,9 percenta HDP ročne. V krajine je aktuálne viac ako šesťtisíc aktívnych startupov, z pohľadu počtu startupov sme tak zaradení na treťom mieste," uviedol na konferencii JARNÁ ITAPA 2024 Alex Lyhovez, expert v oblasti nových technológií a digitálnej transformácie a vizionár z Izraela.

Podľa posledných verejne dostupných dát Slovensko na vedu a výskum vynakladá výrazne menej ako je priemer Európskej únie. Kým priemer únie je dve percentá, na Slovensku je to sotva jedno percento – z toho na vedu a výskum vo verejnom sektore je to len 0,42 percenta. "Inovácie nemusia byť drahé, stačí myslieť ,out of the box'. Treba si zapamätať dôležitú vec: Ak neinovujete, tak stagnujete," spomenul Alex Lyhovez a pripomenul prípady bývalých lídrov trhu – spoločností Kodak či Nokia. "Aj lídri na trhu musia inovovať."

Spolupráca sa ukazuje dôležitejšia ako súťaživosť

Slovensko má podľa expertov na inovácie, ktorí vystúpili na konferencii, obrovský potenciál, chýba nám však – okrem podpory – aj dravosť či umenie vycítiť, kedy je nutná spolupráca. "Podstatné je, aby univerzity našli spôsob, kedy majú súťažiť a kedy už majú spolupracovať. Konkurencia je potrebná, avšak, čo sa ukazuje ako dôležitejšie, je práve schopnosť naučiť sa spolupráci. Túto kultúru u nás budujeme, pretože tá nám pomôže posúvať sa vpred rýchlejšie a vynikať," podotkol James Arvanitakis, generálny riaditeľ Forrest Research Foundation z Perthu v Západnej Austrálii, ktorého vystúpenie pre ITAPA zabezpečila slovenská ekonomická diplomacia Generálneho konzulátu v Sydney. Výzvou podľa neho zostáva, aby sme ako krajina vedeli zaistiť, že univerzity nebudú nazerať len do svojho vnútra, ale aj von. "Musia úzko spolupracovať s vládou, priemyslom, či komunitným sektorom," dodal James Arvanitakis, ktorý spolupracuje s talentovanými výskumníkmi z celého sveta. Priamo na pôde konferencie JARNÁ ITAPA 2024 sa už podarilo dohodnúť predbežnú spoluprácu so slovenskými univerzitami, najmä v oblastiach biomedicíny, energetiky a poľnohospodárstva. "Prvé výmenné vedecké pobyty by sa mohli uskutočniť už tento rok," uviedla Slávka Tomaščíková, prorektorka pre zahraničné vzťahy na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika.

Umelá inteligencia zrýchľuje proces liečby

Slovensko nemá vybudovanú inovačnú infraštruktúru v oblasti zdravotníctva. "Otázka je, ako to napraviť a kde začať. Nastaviť štruktúru je kľúčové," uviedol na konferencii Adam Grey. Ide o zakladateľa Kamplan Innovation Hub a inovačného manažéra v centre inovatívneho zdravotníctva HealthHub, ktoré prepája slovenské firmy a verejné inštitúcie s cieľom podporiť moderné riešenia v zdravotníctve.

Niektoré medicínske odbory na Slovensku sa môžu v súčasnosti pochváliť využívaním umelej inteligencie (AI) v ambulanciách. "Cesta diagnostiky až po liečbu onkologického pacienta je veľmi dlhá, trvá v priemere 160 - 180 dní. Využitím AI to vieme skrátiť na tretinu," reagoval Štefan Korec, slovenský onkológ, ktorý na pôde ITAPA demonštroval vlastné skúsenosti s využitím AI v praxi. Na trénovanie AI modelu, ktorý využíva, bolo podľa jeho slov využitých až 700 miliónov rôznych snímok. "AI je aj výborná pomôcka pri rozhodovaní, lekárov nenahradí. Lekár je stále ten, ktorý navrhne a naordinuje liečbu," dodal Branislav Bystrický, primár onkologickej kliniky vo Fakultnej nemocnici Trenčín. Vo všeobecnom lekárstve sa však AI ešte stále nevyužíva. "Mala som možnosť vidieť ako funguje. Môžem povedať, že v tomto smere sa nám otvárajú obrovské dvere," dodala všeobecná lekárka a expertka Jana Bendová.

Informačný servis