Diskriminácia sa prejavuje nielen priestorovým oddeľovaním rómskych detí od ich rovesníkov, ale tiež nedostatkom športovísk na segregovaných školách či suchými obedmi pre tieto deti.

3.6.2024 (SITA.sk) - Rómske deti nemajú ihriská a telocvične. Upozornila na to pri príležitosti Medzinárodného dňa detí ľudskoprávna organizácia Amnesty International Slovensko, ktorá tak žiada o bezodkladné prijatie opatrení na odstránenie rasovej diskriminácie rómskych detí vo vzdelávaní.

Tá sa prejavuje nielen priestorovým oddeľovaním rómskych detí od ich rovesníkov, ale tiež nedostatkom športovísk na segregovaných školách či suchými obedmi pre tieto deti.

Ľudskoprávna katastrofa

Ako organizácia pripomenula, v apríli ministerstvo investícií zverejnilo výzvu na podporu regionálneho školstva pre základné a stredné školy s alokáciou takmer 190 miliónov eur, v rámci ktorej sa dá podporiť aj výstavba a rekonštrukcia školských športovísk.

To je možné len v kombinácii s inými druhmi aktivít, ako napríklad podpora desegregácie výchovy a vzdelávania alebo odstraňovanie bariér v školách a školských zariadeniach.

„Úrad vlády realizoval štúdiu, v ktorej analyzoval chýbajúce športoviská na základných školách, ktoré navštevuje viac ako 150 detí. Úrad identifikoval 137 škôl, ktoré navštevuje viac ako 150 detí, a na ktorých úplne absentuje telovýchovné zariadenie, a to buď telocvičňa, alebo exteriérová školská športová infraštruktúra," spresnila organizácia s tým, že viac ako dve tretiny z týchto škôl sú v lokalitách uvedených v Atlase rómskych komunít.

Ako upozornil riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda, nejde len o problém chýbajúcich športovísk na segregovaných rómskych školách, ale ide o ľudskoprávnu katastrofu.

Hlboko zakorenená diskriminácia

„Tento stav ukazuje, ako hlboko máme zakorenenú systémovú rasovú diskrimináciu, s akou samozrejmosťou konštatujeme, že na takzvaných rómskych školách chýba základná infraštruktúra v podobe telocviční, knižníc či jedální. Ide o prejav flagrantnej nespravodlivosti a šliapanie po dôstojnosti rómskych detí, ktorým je odopierané právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu," vyhlásil Sloboda s tým, že organizácia má obavy, že aj v prípade, že budú alokované zdroje na výstavbu športovísk na takýchto školách, nepôjde to s princípom desegregácie, ale presne naopak.

Segregácia bude podľa Amnesty pretrvávať a len sa skvalitní segregované vzdelávanie. Zlepšenie vybavenia segregovaných škôl je podľa organizácie len náplasťou, ktorá ignoruje ľudskoprávne záväzky a tiež legitimizuje segregáciu a marginalizáciu.

„Desegregácia nie je žiadny rozmar, je to morálny a právny imperatív. Požadujeme bezodkladné a komplexné opatrenia, ktoré povedú k desegregácii. Nestačí postaviť moderné školy so športoviskami či jedálňami, ktoré sú pre majorizovanú časť populácie také samozrejmé," uzavrel Sloboda s tým, že je potrebné zabezpečiť, aby sa deti vzdelávali v rozmanitých kolektívoch, pretože to je spravodlivé.