Úprava lex atentátu je podľa Majerského neurčitá, neadresná a veľmi jednoducho zneužiteľná.
20.6.2024 (SITA.sk) - Kresťanskí demokrati žiadajú stiahnutie zákona lex atentát. Požadujú ho dopracovať a posunúť do riadneho legislatívneho konania. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) upozornilo, že návrh nerieši ochranu ústavných činiteľov, ani bezpečnosť ľudí. Podľa KDH je najskôr potrebné vyhodnotenie atentátu odborníkmi, na základe toho prísť s riešeniami a potom prijať opatrenia.
„Návrh zákona je šitý horúcou ihlou, bez riadnej odbornej diskusie a ohrozuje ústavné práva občanov," vyhlásili kresťanskí demokrati s tým, že ich poslanci tento návrh v aktuálnom znení nepodporia.
Úprava lex atentátu je zneužiteľná
Predseda KDH Milan Majerský kritizuje, že aktuálna úprava lex atentátu je neurčitá, neadresná a veľmi jednoducho zneužiteľná.„Tento návrh nemá žiadnu garanciu, že sa obdobný hanebný atentát nemusí opakovať, nedostávame žiadne garancie, že bude posilnená bezpečnosť a ochrana obyvateľov a predstaviteľov štátu. Aj keby bol takýto návrh prijatý pred rokom, atentátu by nezabránil, preto si myslím, že je chyba ho schvaľovať," zdôraznil Majerský a spresnil, že je nesúhlasia s tým, aby vláda obmedzovala právo na zhromažďovanie, ktoré je garantované ústavou.
Právo na súkromie občanov
Rovnako nesúhlasia s tým, že vláda chce obmedziť právo na súkromie občanov využívaním informácií z telekomunikačných operátorov.„Chcú rozšíriť právomoci Slovenskej informačnej služby a sledovať politikov aj po výkone mandátu. V prípade, že napriek očividným výhradám si koaliční poslanci návrh skráteného konania schvália, urobíme všetko pre to, aby sme presadili pozmeňujúce návrhy a jeho škody minimalizovali," vyhlásil Majerský.
Návrh je ohrozením ústavných práv
To, že lex atentát je nekvalitne pripravený, dokazujú aj pripomienky od Súdnej rady, Slovenskej advokátskej komory a ombudsmana. Bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas (KDH) súčasne upozornil, že nie tu nejestvujú dôvody na skrátené legislatívne konanie.„Dodnes nepoznáme výsledky vyšetrovania, a teda nie je jasné, aké opatrenia by pomohli zabrániť potenciálnej hrozbe v budúcnosti. Preto sa pýtame, ako je možné, že vláda tvrdí, že bezpečnostné zložky nezlyhali a zároveň predstavuje sériu opatrení, ktoré majú garantovať, aby sa predišlo takýmto zlyhaniam," podotkol Karas, podľa ktorého je tento návrh ohrozením ústavných práv a súčasne zvyšuje náklady na políciu a bezpečnostné zložky.
Podľa Karasa to tak bude v konečnom dôsledku drahšie, a navyše bez garancie toho, že bude dostatok policajných príslušníkov, ktorí by sa o bezpečnosť, zdravie a majetok obyvateľov starali aj na iných miestach v rámci Slovenska.