K dôvodom sa podľa nich pridalo personálne decimovanie inštitúcií, prípadne i hromadné prepúšťanie, o ktorom výbor hovorí, že je „skrývané" za konsolidáciu.

6.11.2024 (SITA.sk) - Výbor Kultúrneho štrajku kritizuje situáciu v rezorte kultúry. Podľa výboru je situácia ešte kritickejšia, než bola pred vyhlásením Kultúrneho štrajku. K dôvodom sa podľa nich pridalo personálne decimovanie inštitúcií, prípadne i hromadné prepúšťanie, o ktorom výbor hovorí, že je „skrývané" za konsolidáciu.

„Pomenujme to jasne: ministerka kultúry Martina Šimkovičová manažérsky nezvláda svoj rezort. Na jej vlastnom ministerstve prepustila toľko ľudí, že ministerstvo nemá prostriedky na odstupné," tvrdí člen výboru Kultúrneho štrajku Adam Straka (strana SaS v utorok 5. novembra informovala o odpovedi ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na interpeláciu poslanca Ondreja Dostála, podľa ktorej za posledný rok opustilo ministerstvo kultúry 55 zamestnancov a na odstupnom bolo vyplatených vyše 390-tisíc eur - pozn. SITA).

Pracovné podmienky spĺňajú podmienky vstupu do štrajku

„V kľúčových inštitúciách ako Slovenská národná galéria či Pamiatkový úrad nie je plánované len prepúšťanie pracovníkov, ale aj rušenie pracovísk, ktoré zabezpečujú odborný chod celého kultúrneho sektora. Kolaps dotačných programov ochromil starostlivosť o pamiatky a viedol k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými financiami, ktoré sa z dôvodu ukončenia stavebnej sezóny už v tomto kalendárnom roku nestihnú vyčerpať," pokračoval Straka.

Výbor Kultúrneho štrajku tiež tvrdí, že v niektorých zriaďovaných kultúrnych inštitúciách sú pracovné podmienky v takom stave, že spĺňajú podmienky vstupu do štrajku zamestnanectva.

„Ostrý štrajk je formou, ktorú si volia jednotlivci sami za seba, môžu však rátať so solidárnou - praktickou, administratívnou i právnou - podporou 4 000 ľudí zapojených do Kultúrneho štrajku," uvádza výbor Kultúrneho štrajku.

Štrajkovať nemôže celá kultúrna obec

Ako Straka vysvetlil, Kultúrny štrajk nevie vstúpiť do ostrého štrajku za celú kultúrnu obec, prípadne všetky organizácie, takýmto návrhom by organizátori mohli právne ohroziť štrajkujúcich.

„Ústava umožňuje štrajkovať len zamestnancom a zamestnankyniam, ktorých hospodárske a sociálne práva sú ohrozené a výklad tohto zákona hovorí, že v nie všetkých organizáciách takýto stav nastal," ozrejmil.

Výbor tiež pripomenul, že zhruba polovica tých, ktorí pôsobia v kultúre a kreatívnych odvetviach, nie je v zamestnaneckom pomere, a teda nemôže vstúpiť do regulárneho štrajku. Živnostníci či umelci v slobodnom podnikaní by zastavením práce nezískali žiadnu vyjednávaciu pozíciu a v spore by boli len sami so sebou.

„Štrajk v kultúre sa preto nesmie upínať len na ideu tradičného ostrého štrajku v tej podobe, ako ho definuje súčasná slovenská ústava. Štrajk kultúry musí byť tvárny, musí byť kreatívny a musí nachádzať aj iné formy upozorňovania na problémy svojho rezortu," uzavrel výbor Kultúrneho štrajku.